"V zahraničí vidíme, že krajiny spolu s karanténnymi opatreniami
prijímajú zásadné ekonomické balíčky na udržanie zamestnanosti a podporu
ekonomiky. Slovenská vláda a parlament si dávajú načas. Prvé opatrenia
prijali takmer dva týždne od zatvorenia prevádzok a škôl na celom
Slovensku. Každý piaty podnikateľ v našom prieskume však uviedol, že
dokáže pri súčasnej situácii platiť načas mzdy a faktúry najviac 14
dní," komentuje výsledky prieskumu Ľuboš Kolesár, člen generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
Veľkosť problému v ekonomike dokresľujú aj údaje portálu Finstat, ktorý
uvádza, že ekonomicky útlm pre nový koronavírus sa na Slovensku priamo
dotýka 15.660 obchodných spoločností, ktoré spolu ročne generujú tržby
vo výške približne 8,8 miliardy eur. Najviac z nich sa nachádza v okrese
Bratislava (4339), kde ohrozené obchodné spoločnosti spolu tvoria ročné
tržby vo výške takmer 5,5 miliardy eur. S veľkým odstupom nasleduje
okres Košice, kde je takýchto obchodných spoločností 1051 a dosahujú
ročné tržby spolu vo výške takmer 300 miliónov eur. K týmto 15.660
spoločnostiam z najviac ohrozených sektorov treba ešte pripočítať 41.553
živnostníkov.
Čas na prijatie opatrení, ktoré môžu zásadne zmierniť dosahy, sa kráti
každým dňom, faktúry a mzdy treba platiť a tržby mnohým klesli na nulu. "Mnoho
majiteľov firiem sa muselo v týchto dňoch rozhodnúť, či zaplatia DPH
alebo si nechajú prostriedky na mzdy svojich zamestnancov.
V nasledujúcich dňoch budú zvažovať, z čoho zaplatia odvody z miezd, ale
aj to, či a koľko zamestnancov prepustia, aby im zákonné lehoty plynuli
od začiatku apríla," dopĺňa prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Podľa neho vláda by preto zo zásadným ekonomickým balíčkom nemala
vyčkávať. Rýchlosť je v tomto prípade rozhodujúca. Zároveň treba dobre
zvážiť, ako použiť obmedzené zdroje tak, aby pomohli kľúčovým sektorom
prežiť a následne naštartovali pridusenú ekonomiku. Táto situácia
zasiahne všetkých, no nie každého bude možné podporiť finančne. Firmám
pomôže aj zásadné obmedzenie regulácií, pretože potrebujú v týchto
časoch maximálnu flexibilitu a minimum byrokratických prekážok.
Kľúčové zistenia z prieskumu: Takmer dve tretiny respondentov (64 %)
hovoria, že museli prerušiť svoju prevádzku (zavrieť kamennú prevádzku
alebo museli prerušiť svoje služby, pretože sa nedokážu stretnúť so
zákazníkmi), 30 % respondentov avizuje, že zatvorili prevádzku a prišli
o jediný zdroj príjmov, iba jeden z 30 podnikateľov deklaroval, že sa ho
prijaté opatrenia zatiaľ nedotkli.
K prerušeniu prevádzky museli pristúpiť v najväčšej miere podnikatelia
v sektore ubytovania a stravovania (82 % podnikateľov), ostatných
služieb (73 % podnikateľov) a obchodu (66 %). No zároveň približne
pätina priemyselných podnikov a stavebných spoločností (18,2 %) hovorí,
že museli pozastaviť činnosť, pretože im chýbajú vstupy, napríklad
materiál od dodávateľov.
Až 41 % respondentov uviedlo, že v tieto dni funguje z finančnej rezervy
vytvorenej v minulosti. Každý piaty podnikateľ (22 %) už teraz vie, že
bude musieť znížiť počet zamestnancov, či rozviazať zmluvy so
spolupracujúcimi živnostníkmi.